JUBILEJNÝ ROK V STAROM ZÁKONE – ČAS OSLOBODENIA, ODPOČINKU A ÚTECHY
(otec SSLic. Ľuboš Pavlišinovič)
Na správne pochopenie formy, podstaty či cieľa jubilejného roka je dôležité nahliadnuť do biblických kníh Starého zákona, ktoré nám vo svojej jedinečnej kráse prezentujú odpovede na naše otázky. Slovné spojenie jubilejný rok je odvodené z hebrejského slova jobel, ktoré označovalo baraní roh, pretože práve tento roh sa používal ako trúba, ktorej zvuk všetkým naznačoval začiatok jubilejného roka. Kniha Levitikus, a predovšetkým jej 25. kapitola, je základným prameňom, ktorý nám hovorí o význame jubilejného roka, roka oslobodenia par excellence, ktorý je zavŕšením siedmich cyklov siedmich rokov, to znamená päťdesiatich rokov: „Počítaj aj sedem ročných týždňov, sedemkrát sedem rokov, takže čas siedmich ročných týždňov bude činiť štyridsaťdeväť rokov. Potom na desiaty deň v siedmom mesiaci budete trúbiť na zvučnom rohu, v Deň zmierenia budú zaznievať trúby po celej krajine. Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny! Má to byť pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu.“ (Lv 25, 8 – 10)
Pri pohľade na starozákonné texty definujúce jubilejný rok môžeme s uznaním vnímať, ako viera v Boha formovala aj sociálno-kultúrne vzťahy v rámci izraelského národa. V tomto svetle preto jednotlivé osoby či prostriedky na živobytie nemohli podliehať nekontrolovateľnému egoizmu či nenásytnému karierizmu ľudí. Aj preto izraelské spoločenstvo nemohlo tolerovať celoživotné otroctvo, aj keď to bola bežná prax v iných okolitých národoch. Podobne nebolo prijateľné, aby bola rodina pre dlh alebo chudobu navždy pozbavená svojej pôdy, pretože tá pochádza od Boha a bola darom pre človeka prinášajúca každodennú obživu: „V takom jubilejnom roku každý z vás dostane do vlastníctva svoj majetok. Ak svojmu blížnemu niečo predáš alebo od svojho blížneho niečo kúpiš, nevydierajte sa navzájom… Ak tvoj príbuzný schudobnie a predá čiastku svojich rolí, vystúpi jeho najbližší príbuzný ako jeho výkupník a odkúpi, čo jeho príbuzný predal… Ak si však sám nemôže zadovážiť toľko, koľko treba na výkup, tak to, čo odpredal, ostane v rukách kupca až do jubilejného roka. V jubilejnom roku sa mu to vráti a on príde zasa k svojej pôde.” (Lv 25, 13 – 14.25.28) Tieto slová približujú biblický systém, ktorý odkazoval na dobu, keď Izraeliti prišli do zasľúbenej zeme. V tom čase bolo územie rozdelené medzi kmene a v rámci kmeňov medzi rôzne rodiny, takže každá rodina mala kúsok pôdy. Mohlo sa tak stať, že v závislosti od vývoja doby a ekonomiky niekto príde o všetko alebo niekto nahromadí majetok. Jubilejný rok tak predstavoval akési zresetovanie takéhoto vývoja, to znamená, že sa každý vrátil k pôvodnému vlastníctvu. V kontexte prinavrátenia pôvodného stavu zaznieva aj ďalší Pánov zákon, ktorý idealisticky podporuje spravodlivosť a nádej vedúce k slobode jednotlivca: „Ak tvoj brat pri tebe ochudobnel a predal sa ti, nedávaj mu robiť otrockú službu! Nech žije pri tebe ako robotník a ako prišelec! Bude ti slúžiť až do jubilejného roka. Potom nech voľne odíde od teba so svojimi deťmi, nech sa vráti k svojmu rodu a nech opäť dostane do vlastníctva otcovský majetok!” (Lv 25, 39 – 41) Okrem témy oslobodenia viažucej sa tak k osobe, ako aj k majetku človeka, ďalšou témou viažucou sa k jubilejnom roku je téma odpočinku. Táto téma je spojená formou jubilejného roka ako zakončenie siedmeho cyklu siedmeho roka. Pritom je dôležité si uvedomiť, že označenie a funkcia siedmeho dňa nadobúda od úvodných strán Božieho slova dôležitý rozmer. Už prvá kapitola prvej starozákonnej Knihy Genezis interpretuje tvorivú činnosť Boha so štruktúrou siedmich dní, pričom Boh jasne definuje čas práce a čas odpočinku. Tento rozmer „siedmeho dňa“ ako času odpočinku tak zásadne mení kvalitu života. Pozýva človeka k zastaveniu sa a k zasväteniu času, ktorý slúži na budovanie vzťahu s Pánom. Tento postoj sa tak vo svetle jubilejného roka spája aj s dôverou v Božiu prozreteľnosť a v Božiu starostlivosť. Dvanásť mesiacov jubilejného päťdesiateho roka ako zavŕšenie siedmeho cyklu siedmeho roka je teda pozvaním k odpočinku nielen pre človeka, ale aj pre pôdu: „Päťdesiaty rok je pre vás jubilejným rokom. Vtedy nebudete siať ani žať, čo narastie po žatve, ani nebudete oberať vinič, ktorý ste neorezali. Je to jubilejný rok, pamätný čas pre vás. Len to, čo sa samo urodí, budete jesť priamo z poľa.” (Lv 25, 11 – 12) Tento odpočinok je vyjadrením samotného vzťahu s Bohom: všetko, čo človek má, je darom od Boha, a preto je človek pozvaný byť schopný odovzdať všetko naspäť do rúk Bohu. Odpočinok pre pôdu zdôrazňoval myšlienku, že krajina v konečnom dôsledku patrí Bohu, nie ľuďom, a preto sú ľudia správcami, nie vlastníkmi. Počas trpkej skúsenosti babylonského zajatia, v rámci ktorej bol vyvolený národ pozbavený vlastnej pôdy, chrámu, vlastnej dôstojnosti a možnosti sebaidentifikácie ako národa, sa v slovách proroka Izaiáša otvára horizont nádeje a oslobodenia: „Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených, aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.“ (Izaiáš 61, 1 – 3a) Prorok ohlasuje rok Pánovej milosti, pričom to nerobí z vlastnej osobnej iniciatívy, ale prostredníctvom pomazania Ducha Pána. A tento rok sa prejavuje dvoma životne dôležitými a vysoko pozitívnymi zmenami: oslobodením a útechou. Oslobodenie od stavu otroctva, od nedostatku, od vnútorných rán a od zla vo všeobecnosti. A útecha predstavujúca zmenu toho, ako sa človek cíti, premenu samotného bytia: prechod od smútku k radosti. Tieto slová proroka Izaiáša tak nanovo pripomínajú nesmiernu hodnotu posvätného času jubilejného roka, času nádeje, keď je každý pozvaný zakúsiť oslobodenie a útechu v celistvosti svojho prežívania. Jubilejný rok je teda podľa starozákonného opisu posvätný čas, ktorý sa opakuje každých päťdesiat rokov. Je to čas naplnený oslobodením, spravodlivosťou či obnovou. Slávenie jubilejného roka malo zabrániť extrémnej chudobe, sociálnej nespravodlivosti či koncentrácii bohatstva a moci v rukách niekoľkých jednotlivcov. Tento čas tak odzrkadľuje Božiu túžbu po spravodlivej spoločnosti, kde všetci ľudia majú prístup k zdrojom, ktoré potrebujú na plnohodnotný život. Aj naša generácia je pozvaná bojovať nielen s bezhraničným egoizmom a nenásytným karierizmom na úkor druhých, ale sme rovnako pozvaní hľadať oslobodenie, útechu a odpočinok, ktoré Boh už od starozákonných čias predvídal pre každého človeka a každú spoločnosť.